Ešte počas pobytu vo Vitórii som sa vydal do tretej najlepšej páliarne cachaçy v celej Brazílii - Rezerva do Gerente (čítaj Hezérva d Žireinče :). Tento príspevok sa doporučuje hltať po dúškoch, presne tak ako cachaçu. Najlepši čas podávania je večer pred spaním, ideálne s pohárikom v ruke pre navodenie blaživých pocitov. Kto má po ruke cachaçu, (v záložnom prípade vodku) môže si urobiť najobľúbenejší brazílsky miešaný nápoj caipirinhu skôr než povie Donaudampfschiffahrtsgesellschaftskapitän, nemeckú obdobu najnerozkrasokorčuľovateľnejšieho ;)
Tu je recept na caipirinhu:
1 poldecák cachaçy - nepouživajte žiadne také tie barové nulaštyrky a kľudne si prilejte aj viac, šak žijeme len raz! ;) Správna caipirinha má byť trošku mocnejšia ;) Keď nemáte cachaçu, môžete dať vodku (Brazílčania čítajú vodžika ;) a máte caipivodku.
šťava z 1 zelenej limetky - ak nemáte, môžete použiť citrón, mango, açaí alebo akékoľvek iné ovocie, čo máte po ruke, a dostanete drink zvaný caipifruta. Božechráň, použiť citrodeko! Nech vás ani nenapadne, no fuj! :)
1 polievková lyžica trstinového cukru - ale odpúšťa sa aj prehrešok v podobe nášho bieleho-belejšieho, cukru čistejšieho :) Hlavne aby sme to mali hotové než doznie ten dunajský kapitán, nie? ;)
ľadová drť a slamka - ak nemáte tieto dve veci, ani sa do výroby nepúšťajte. Všetko by sa pokazilo. Nadôvažok by sa ešte aj svet zastavil a to by už bol úplný koniec.. :) Dobrá správa je, že ľad vie byť hotový celkom rýchlo a slamku môžete skočiť kúpť do večierky. Nechajte si k nej pribaliť Eiskaffe, či Caprisonne ;)
Tak čo? Už hotovo? :)
Cachaça (čítaj kašása) je alkohol, ktorý sa páli z cukrovej trstiny.Obsah alkoholu má okolo 42 % a s celkovým zdanením 82 % sa umiestnila na prvom mieste v rebríčku najzdanenejšich brazílskych výrobkov. Brazílčania začali cachaçu pálievať roku 1532, keď sa u nich prvýkrát objavila cukrová trstina dovezená z portugalského ostrova Madeira. Postupom rokov chcelo Portugalsko v Brazílii posilniť predaje svojho vína a portského, a preto zakázalo cachacu. A tak sa tento blahodárny nápoj teší vysokému počtu až 2000 prezývok :) Najznámejšia je pinga, ďalej vedú: abre-coração (otvárač srdca), água-benta (svätená voda), bafo-de-tigre (tigrí dych), a limpa-olho (očný kúpeľ). No, Brazílčania sú holt kreatívni :) Srk..
V Brazílii sa nachádza približne 40 000 páliarní cachacy, takže tretie miesto pre Rezervu podľa časopisu Playboy v roku 2003, či poďla nejakej národnej agrikultúrnej súťaže sú dozaista známkou vysokej kvality. Cachaca sa vyrába buď strieborná (neodležaná) alebo zlatá, odležaná v sudoch z rôznych druhov dreva, ktoré jej dávajú všakovaké lahodné arómy. Rezerva do Gerente nepoužíva dub, ako napríklad whisky, ale pravý nefalšovaný brazílsky orech. Podľa doby zretia v sudoch sa odvíja jej kvalita. 5 ročná cachaca sa označuje ako premium, existujú však aj 15 ročné ultrapremiumky :) Chlip...
Cachaça Reserva do Gerente (v preklade Manažérova Rezerva) je značka cachasy založená roku 1986 manažérom Ademarom Belizáriom, ktorého to údajne v korporátnom svete už tak-nejak prestalo baviť. A tak si povedal, že bude páliť pálenku :) No, musím sa priznať, tak nejak si predstavujem svoj ochod do dôchodku z tohto korporátneho sveta :-) za cca 10 rokov... B-) Srk..
Cachasaria Reserva do Gerente sa nachádza približne 25 km južne od Vitórie, neďaleko mesta Ponta da Fruta. Už na vstupe vás víta malá predajňa s gigantickou nafukovacou fľašou cachacy hneď vedľa. To aby ste vedeli, ktorým smerom, keď lapíte slinu alebo nedajbože len smäd :) Od obchodíku sa cukrovo-trtrstinovou krajinou tiahne poľná cestička až na samotnú cachacariu, ktorá je v skutočnosti malá farma. Po príchode sa nás hneď ujal hlavný predák a zasvätil nás do tajov výroby cachacy. Jeho rozprávanie zachytil v jednoduchej forme, ktorú som pracovne nazval:
KAŠÁSOVÉ LEPORELO PRE DOSPELÝCH
UPOZORNENIE: nasledujúce zábery obsahujú fotky alkoholu, a preto by sa osoby so zvýšenou labilnosťou k nemu mali pozerať minimálne jedným okom, ak nie cez prsty ;)
Príbeh cachacy Reserva do Girente sa začína na týchto poliach s cukrovou trstinou. Tá si spokojne zreje vo veľmi príjemnej brazílskej klíme.
Po žatve sa cukrová trstina spracúva na neďalekej farme týmto lisovacím strojom. Ten vyprodukuje až 1000 litrov cukrovej šťavy za hodinu. Šťava je však sladšia ako Justin Bieber, a tak ju nikto radšej nepije a robí sa z nej cachaca. Vďaka bohu! ;)
Systémom trubiek potom šťava putuje do páliarne cez hadicu vedenú otvorom v stene.
Z otvoru sa vylieva šťava do týchto nerezových kadí.
Z nich potom putuje šťava do takýchto nerezových sudov, kde sa necháva kvasiť. Už sme blízko!!! :)
Vonku je pripravený veľký kotol slúžiaci na ohrev vody potrebnej pri destilácii. Predák na ňom musí dôkladne kontrolovať teplotu a tlak, inak hrozí explózia ohrievacieho systému.
Vykvasená šťava potom putuje do týchto medených kadí. V tých najnižších sa destiluje prvýkrát a z nich putuje do prostredných kadí, takzvaných predhrievačov, kde sa destiluje znova.
Alkohol potom vyteká do tejto malej medenej "krabice", ktorá má 3 otvory a s nimi spojené nádrže. Najlepšia cacháca, takzvané srdce, má objem alkoholu medzi 38-44% a putuje do prostredného otvoru. Cacháca s menším podielom alkoholu putuje do bližšej nádrže, tá s vyšším potom ide do posledného otvoru. Posledné dva druhy zmiešajú a vydestilujú ešte raz, no nie je to skvelé?! :) Náš predák nám dal ochutnať priamo zo zdroja - to vám bola teda lahoda! Mmmmmm! :)
Po odchytení tej najlepšej cachacy sa necháva zrieť v sudoch. V temnej komore dozrievajú hektolitre tohto pokladu v sudoch z brazílskeho orecha.
Sudy majú usporiadané na veľkých policiach. Presne ako v nebi... :)
A nebo pokračuje. Dokopy asi 5-krát... :)
Hneď vedľa skladu majú malý obchodík s degustačným stolíkom, ktorý privádza nejedného chlapa do extázy :) Aj dámy môžu ochutnať likéry z exotického ovocia ako napríklad jabuticaba (čítaj žabučikába ;)
Takto pekne rozjarení už otvárate peňaženku pri pohľade na krásne zabalené zlato vo fľaši. Škoda, že na inetrkontinentálnych letoch je limit pre batožinu 23 kíl, to by som zobral rovno aj súdok! B-)
Maratón v Rio de Janeiro je medzi bežcami považovaný za závod s jednými z najkrajších panorám na svete a veruže je to pravda :) Založený bol roku 1979, takže Tomi absolvoval 35. ročník.
Deň pred závodom som dorazil o osmej ráno do hostela. Uťahaný som bol jak gumené traky, lebo z Vitórie som pre zmenu neletel, ale vzal, a teraz dobre počúvajte, lehátkový autobus! :) No v podstate bol tzv. pololehátkový :) ale aj tak, autobusy v Brazílii ma hádam nikdy neprestanú fascinovať :) Prečo také nemôžeme mať aj my napríklad na trase Praha - Košice?? Po vystúpení na stanici som sa zaseraz dozvedel niečo nové o spôsobe mestskej prepravy v Brazílii. Tentokrát o taxíkoch :) Veďla autobusovej stanice máte malú taxi stanicu :) Sú na nej 3 nástupištia: súkromné taxilužby, verejná taxislužba tzv. "taxi comúm" a autobusy MHD. Samozrejme najväčšia fronta bola na verejné taxi, ktoré by malo byť lacnejšie ako súkromné. Naviac ak bývate v nejakej odľahlejšej oblasti, taxikári sa snažia zohnať ešte niekoho z fronty, kto to má namierené približne tam kde vy. Tak som si odstál asi 50m šoru na taxána. Taxikár ma oholil o 40 reálov, paráda...
Celý uťahaný som si na obed šiel vyzdvihnúť číslo a nakúpiť cestoviny, že si dám poriadnu nálož pred maratónom :) Pre neznalých, cestoviny sú najlepšou zásobárňou zloženého škrobu glykogénu, ktorý sa ukladá do svalov a pečene (jater pro naších českých bratří a sestří ;) Vaše telo počas maratónu spotrebuje cca 600-800g glykogénu, tak preto tá poriadna nálož :) Keď som sa vrátil, hostel už bol plný Brazílčanov, všetko maratónci :) Reku fajn, aspoň budeme na jednej lodi. Ale ako im, do frasa, so svojou nulovou portugalčinou vysvetlím, že už by si teda mohli prestať variť cestoviny na sporáku, že aj ja by som si chcel trošku povariť, keby to šlo, tak trochu.. no... :) Čo bolo horšie, Brazílčania sa striedali pri sporáku a stále niekto nový. Hm, Rio začínalo byť plné výziev :) Doteraz mal Tomi vždy hovorcu, teraz je na domácich sám :)
V nebadanej chvíli som vtrhol do minikuchynky a postavil si hrniec s vodou na voľnú platničku akoby nič B-) Miesto úškľabkov a ticha som sa ale dočkal peknej dávky portugalčiny od trojice Brazílčanok :) Extranjeiro, hovorím :) Aaaa, tak pán je cudzinec, tak OK, necháme ho nech si varí :) Potom si tam niečo šeptali po svojom a usmievali sa. Asi sa im už doniesli chýry o mojich úspechoch z Foz do Iguacu, hovorím si :D A zrazu jedna z nich prihovorila anglicky :) Že, jak sa mi tu páči, a že či som si tu už našiel priateľku :) Ja že: nie :) No výborne, toto je Milena! A už ju postrčila smerom ku mne :))) Tomi, si hviezda! :D Hneď ďalšia veta bola, že Milena hovorí, že sa jej páčim :)))) Tomi, si fakt hviezda! :D Milena vovec nebola môj typ, a tak sme sa zasmiali :) slušne som sa poďakoval a pustil sa radšej do cestovín :)
Keďže maratón štartuje o 7:30, celý hostel musel vstávať už o štvrtej ráno, uff :) Ku skvelému pocitu ranného vstávania sa naviac pridalo aj mierne škrabanie v hrdle :/ To vybežiš, hovorím si... Hostel som vyberal takticky, čo najbližšie štartu, odkiaľ sme sa celé osadenstvo nechali odviezť autobusmi až na štart, kde mi moje nové brazílske kamarátky zase raz vylepšili náladu :) Nie však tým, že si zapamätali, že som z Jugoslávie :) Tomi, we must do a picture! :) Jaaa, moje ego vo výšinách :D Je to nesporné, si slávny a obľúbený! :)))) Tak sa okolo mňa rozostavili a dali sme si peknú fotosession :) Cvak! Zmena! Obchyt okolo pása! Cvak! Waaaaa, si boss :D
Počasie bolo celkom fajn, príjemných 19 stupňov, prehánky, žiadne ostré slnko, pred ktorým sa na tomto maratóne niet kde schovať. Na štarte neboli žiadne koridory, takže som sa v pohode mohol rozcvičovať na poslednú chvíľu, a potom sa predrať štartovým poľom skoro až dopredu. Napätie rástlo :) Uuu, Tomi, dokázal si to :) Rok dozadu to bol len sen na papieri, teraz je to realita :) Zimomriavky začínali naskakovať, keď sa v tom zrazu z reproduktorov ozval mužský hlas: Dámy a páni, brazílska národná hymna, prosím povstaňte. Len sa smejem, v tom čase sme už aj tak všetci stáli :) No naježený som bol jak ježek :)
Po hymne som v chvate odhodil pršiplášť a zakrátko sa z reproduktorov ozvalo odpočítavanie. Tut-tut-TUUUT, zaznela siréna. Pomalým krokom som sa pobral s davom maratóncov ku štartovej bráne. Hodinky štart! Tomi je to tu, stačí už len zapnúť nohy do bežiaceho módu a až do cieľa môžeš oddychovať a kochať sa výhľadmi :) Kiežby...
Asi 2 sekundy nato som musel použiť krok :) Keďže pršalo a hneď za štartom bola zákruta s obrovskou mlákou, vytvorila sa poriadna zápcha. Come on! Ja potrebujem bežať a nie chodiť! Veď idem na osobný rekord! No, aj so škrípaním zubov sme prvú mláku obišli so značným meškaním, a keďže čas bol neúprosný a niečo mi navrávalo, že to asi nebola posledná mláka, tak som zvolil beh po superkrivom chodníku vedľa (neviem aký prací prášok tu používajú, ale v Brazílii je rarita nájsť rovný chodník ;) Už len sa vyhnúť dieram ledabolo prikrytými krivou hrdzavou mrežou a máš to v suchu :) Resp. suchšie ako niektorí ;) Tí čo bežali po ceste a nevyhýbali sa mlákam, mali od prvého kilometra čvachtavé topánky. Hm, veľa štastia, snáď vám to do cieľa vyčvachtá ;)
Po 3. km pominuli štartovné problémy ja som si mohol v kľude začať strážiť tempo. Cieľový čas 3:35 som zvolil s ohľadom na zdravotnú situáciu kolena. Pri o trošičku pomalšom tempe mi vo Florianópolise odišlo po 9 km. Tréning mohol byť aj lepší. Vo Vitórii bolo ťažko odolávať parties, a tak som tam strávil asi rovnakú dobu regeneráciou po večierkoch ako po tréningoch B-) Pred závodom som sa cítil OK, že by som aj mohol tak tesne pod 3:30 zabehnúť, keď pánbožko dá. Po štarte sa moje tempo ustálilo niekde na 4:45 min/km, čo bolo viac než priaznivé. Celkový čas vychádzal na 3:20, čo znelo fantasticky :) Najmä preto, že by som ukázal krstnému, že mám na to sa priblížiť 3:15 - vysnenému kvalifikačnému limitu do Chicaga ;)
No výsledný čas približne odhadnutý, a teraz sa môžeš kochať. Kuk naľavo, nic moc. Dáke hory pár km odtiaľ, medzi nimi a cestou pusto (rozumej džungľa), sem tam nejaký hotel. Kuk napravo, hm trošku lepšie. Síce poprcháva, ale pohľad na pláž s palmami a stánkami s občerstvením doma nemáme :) Jeden stánok bol nejaký apres-ski alebo čo :) Ešte o ôsmej ráno tam hrala hudba a Brazílčania si veselo popíjali a parili :) Ej komu lepšie?... ;)
Prvých 21 km ubiehalo v podobnom duchu ako voda :) Tempo som si držal stále rovnaké, tak už som bol celý nadšený, že snáď bude dobrý čas. Potom však prišlo stúpanie. Hm, myslel som, že pobežíme popri pláži, no ale nejaký ten kopček snáď zvládnem, keď už som vystúpal tú Lysú Horu horu 5x za 24 hodín :) Cestou na moste som si uvedomil, že Brazílčania sú v niektorých ohľadoch celkom šialení. Jeden černoch (ktorého som až tu obehoval!) mal v ruke asi 15-kilovú železnú tyčku z posilňovne :) No celkom výkon! Ešteže mu nečvachtali topánky :D Stúpanie bolo po moste a neskôr sa zmenilo na beh v tuneli, ktorý viedol cez veľký kopčisko zahalený v oblakoch - nádherná scenéria! V tuneli už čakal DJ s laserovou šou od Daft Punku. Wuhuu, tak túto muziku mám rád, díky za motivejšn! Škoda, že to bol posledný hudobný vstup... :/
Na 28. km som kvôli stúpaniu mal o už trošku horší celkový čas, stále však vyzeral fajn - 3:22. Práve som dojedol posledný hlt corny tyčinky a začínala sa pre mňa fáza "skok do neznáma". Po ruke som mal len jeden energetický gel, ktorý som nechcel použiť skôr ako na posledných 8-10 km. Modlil som sa, aby neprišla energetická kríza. No a čo čert nechcel, na 30. km, kde sa vzal, tu sa vzal, ďalší kopec :) Čo kopec? Kopčisko! Uf pána jána, jak ja toto vybehnem? To kto tu dal ten obludný kopec? Vrrr.. Asi 1,5 km. Vraj prevýšenie iba 21m. Mi to prišlo jak výstup na Lomničák! No to som možno prehnal, ale minimálne taká Hrabina (pre Pražákov Petřínský kopec :)) Aj som si párkrát zahrešil aj zahecoval, ale rýchlejšie ako 5:50 to nešlo. Naviac žiadna voda nič, hmm, tak som si sŕkol zo svojej tajnej zásoby frndžalice, čo som mal so sebou. Ešteže tak! Zbeh z kopca bol síce rýchlejší, ale už som vedel, že tento kopeček ma obral o sily do záveru. Tempo sa pomaly zhoršovalo až niekde na 5:10. Hm, dúfam, že si nenabehnem na niečo, čo sa v maratónskej terminológii nazýva "stena". Stena, milí maratónu-nebehavší čitatelia, to je vám taká vec, že sa vám už nič nechce, ani psychicky, ani fyzicky, ani nijak inak :) Už len snívate o vírivke v cieli a chcete to okamžite vzdať. Cítil som, že sa táto fáza blíži, a tak som si trošku predčasne dal energetický gel, čo pomohlo na pár km. Už len to lepidlo niečím zapiť. Frndžalicu! :) Minula sa! :( Aspoň že jeden pán si prečítal moje meno na drese a zakričal: Tomi! :) Paráda, díky! :)
V tej dobe som už mal za sebou beh popri pláži Ipanema a vstupoval som na Copacabanu. V tomto sychravom počasí vyzerali všetky tie pláže rovnako. Naviac som sa už nedokázal sústrediť na nič iné, než na svoje problémy (a tak som odpoveď asi hľadal napísanú na zemi). So sklopenou hlavou ubiehali kilometre ako sánky v lete do kopca so zatiahnutou ručnou brzdou :| Vďaka bohu na konci Copacabany dávali ionťák, tak som ho celý do seba vyklopil. Mimochodom veľmi dobrá príchuť, tandrin, čo ma vždy trošku nabudilo, tentokrát to ale nestačilo. Podávala mi ho snědá Brazílčanka, s pokrikom Switzerland! Mýliac si tak náš dvojkríž s helvétskym obyčajným. Aspoň, že kontinent si trafila ;) Stále som si hovoril, že do cieľa je už len 8 km. Za pol hodiny som si hovoril, že už len 7, no táto Odysea skrátka nemala konca-kraja a bohovia chceli, aby sa v nej Tomi vymáčal do poslednej kvapky :)
Po Copacabane nasledoval tunel a finálny úsek do štvrte Flamengo. Asi 3 km pred cieľom sa ďalšia pani blysla znalosťou rýchločítania, keď miesto nápisu Slovakia prečítala Slovenia :) No ešte to nebola správna odpoveď, ale už ste blízko. Skúšajte, skúšajte ;) Tak konečne, posledný km. Skontroluj hodinky a užívaj si atmosféru :-O Tomi, šak hodinky ti odpadávajú :-O Uvoľnilo sa ramienko a držalo už len na verímboha na tej malej železnej tyčke. A do prčic, a čo teraz? Hlavne nestratiť tyčku. Tak som ich opatrne dal dole a mal možnosť sa jazdy zahrať na hodinára :) Po krátkom zhodnotení som sa ale rozhodol nepúšťať do žiadnych opráv a len ich kŕčovito držať :) Tak a užívaj si atmosféru. A kde sú ľudia? Hey! Veď ste 10x väčšie mesto ako Košice, ale naši diváci vás hravo strčia do kapsy! No nevadí, finiš. Nahraj si to na video :-P
3:26:18, paráda Tomi! Dokázal si to! Wuhuuu! A teraz sa môžeš oprieť o kolená a spokojne sa vydýchať :-O No do riti! To čo mám na tričku??? Taký drahý na mieru vyrobený dres a ešte aj púšta farbu??? Nehnevajte sa na mňa, ale ta toto pôjdem reklamovať!!! Ale prečo je tá červená rozmazaná machuľa mimo slovenského znaku? To jednoducho nedáva žiadny zmysel. Jedine, žeby po mne niekto strieľal z paintbolovej pištole. Ale to by som asi niečo cítil, nie??? A vtom ku mne pristúpil pán a presne ako z vojnového filmu zreval:
MEDIIIC!
A už mi to docvaklo. Moje bradavky. To je trapas, bože. Toľká hanba! No nič, určite nie si jediný maratónec, ktorému začali krvácať. To už si ma brali do medického stanu, kde sa ma ujala sympatická medička a vypytovala sa tie všemožné otázky do formuláru. A je vám dobre? Áno. Vyzlečte sa! Tu si ľahnite! Dobre vám je? Áno! Nohy hore! Dobre vám je? Ánóó!! A zakrátko už nebolo. Len žiadne strachy, žiadna újma na zdraví, len sa mi navalil superslaný pot do očí a pálilo to ako uhlíky. Au-au-au! Vodu-vodu! Tak asi po minúte pribehla ďalšia medička a vytrela mi zrak vodou. Aaaa, to je úľava. A je vám dobre? AAAAAANOOOOOO! Už môžem ísť? Nie! Ale veď to nič nie je! Ani to nevidieť, len na tom bielom tričku to vyzeralo tak strašidelne. Nie, nie, musíme vás ošetriť! No dobre, ale aspoň si sadnem. Čochvíľa sa pri mne zastavila ďalšia medička (a všetky jaké pekné... :) a skúmala mi ich pohľadom. Ehm, no, chápem, že ste tu asi na návšteve z fakultnej nemocnice, ale už mi je to trochu trápne... Kebyže som vedel, že sa toto stane, tak chodím viac do posilky na lavičku cvičiť a aspoň si ich oholím B-) Nakoniec po asi 10 minútach konečne prišla ďalšia sympatická medička, tentoraz aj s medicínou. Tak sa jej pýtam: Will I loose them? :( Nooooo ;) Vytiahla peroxid a nežne mi ich ošetrila. Vymenili sme si pár zamilovaných pohľadov, na druhý krát mi ich prelepila už správne (Auč!) a náš krátky románik sa skončil <3 Už som ju nikdy nevidel... :( tak trochu mi to pripomínalo scénu z Pearl Harbour:
Musím povedať, že to teátro kvôli bradavkám som veľmi nepochopil, a celkovo im narobilo viac škody ako úžitku. Ale aspoň to bola úsmevná príhoda, čo poviete? ;)
Zakrátko sa rozpršalo ako v trópoch a cesta na hostel mi v tom daždi pripadala nekonečná. Mrzol som a vlažná sprcha bola vykúpením. Kristus Spasiteľ sa po celý ten čas schovával v oblakoch. Možno nabudúce.... ;)
Ospravedlňte prosím zhoršenú kvalitu nasledujúcich fotografií, boli fotené "z ruky" a stabilizátor na mojom starom telefóne už nie je čo býval... B-)
Moje brazílske fanynky Vito, Su a Milena :) Za chvíľu na to mi Milena pri vyjadrovaní svojich sympatií musela ďobnúť prstom do očí, keďže nevedela preložiť záver vety: You have very beautiful... :) ďob! :) eyes! :) Ach tá Brazília, bude mi chýbať... :-)
Na štarte.
3.-21. km vyzerali poväčšinou takto.
Jedna selfie s náznakom úsmevu nikdy nezaškodí :D Tento maratón bol pre mňa určite najúspešnejší čo sa týka počtu predbehnutých černošských bežcov B-)
Ionťák tu servírujú vo velmi praktickom balení. Len odkusnete trošku z rohu a sŕkate poďla potreby. A tá príchuť bola znamenitá! Kľudne by som si zabehol ešte raz, len kvôli nej ;D
Nádherná scenéria pred vbehom do tunela. Zakrátko míňam černocha s tyčkou :)
Za slnečného dňa to musia byť úžasné panorámy, ale aj takto to bolo fajn.
Selfie s kopcom.
Ipanema.
Ipanema. Posledná, ďalej som už nefotil.
A je po všetkom. Tam dolu sú akože svaly, aby ste si nemysleli! :D
Fotku s tričkom som radšej ani nerobil, aby vám tá kávička, čo si práve popíjate, neskysla.. ;)
P.S. pre gazdinky: na krvavé škvrny najlepšie zaberá namočiť čerstvú škvrnu do studenej vody na pár hodín a potom odprať mydlom ;)
Môj druhý maratón za 3:26:18 a osobný rekord vylepšený o 17 minút :) Spokojnosť nadmieru :) Kiežby to takýmto tempom chcelo pokračovať stále... :)
Dnes tu máme úplne mimobežnú vsuvku hneď na úvod :) (Tí, čo majú facebook, ju môžu kľudne preskočiť)
Zajtra 12:30 SEČ mi držte palce na maratóne v Rio de Janeiro! :) Povzbudivé sms môžete posielať po dobu približne 3h 35min na moje české číslo +420 608 826 904, ktoré budem mať so sebou. Ďakujem. Bude pršať, kolená tak-nejak držia, tak uvidíme...
A späť do reality :)
Beco da Batman II je štvrť v malom surferskom mestečku Ponta de Fruta len pár kilometrov južne od Vitórie. Po tom, čo Batman zlikvidoval všetkých škodcov urbanistického rozvoja Sao Paula hľadal nové útočisko. Miesto na zemi, kde budú mať grafitti :) Zhodou okolností obyvatelia Fruty trpeli taktiež nemalými problémami. Nielenže tu je nanič internet a nemajú tu električky, ešte tu sú aj hrbole na cestách! :) Na stenách tu však nemajú hocaké grafitti ale plastiky! Ideálna situácia pre nášho Batmana... :)
Atmosféra mestečka na pláži je pokľudná a mierumilovná. Nachádza sa tu množstvo dobrých reštaurácií, ľudia si tu bezstarostne vykračujú po uliciach, a i keď sa tu potuluje množstvo blúdivých psov, človek má pocit akoby zavítal do oázy radosti :) Dokonca i na čelných stenách obchodov a kaderníctiev by ste márne hľadali neóny či nápisy. Načo? Rovno plastiku! :) Tak si spokojne brouzáte po uličkách obdivujete ľudovú tvorivosť, a potom to príde. Hnusná, smradľavá, špinavá, dávenianutkajúca stoka :-! Zaujímavé, že dvom miestnym pánom vôbec nevadí zastaviť svoje bicykle uprostred mosta vedúcom ponad ňu a v pohode si podiškurovať na päť minút :) Tak mi preblyslo hlavou, že ľudia tohto mesta tu buď musia na niečom fičať, alebo som len ja vadný a na každej radosti hľadám hneď chybu :)))
Od stoky moje kroky smerovali k pláži na okraji mestečka, kde sa nachádza malý kopec, do ktorého je zarezaná cestička. Tá ma zaviedla až ku romantickej zátoke :) Keďže sa už stmievalo, pobral som sa naspäť. Bol to pekný výletík, úplne mimo hlavné turistické trasy. Už len keby človeku nekrižovala cestu tá stoka. :/ Ale snáď aj s ňou si Batman poradí... ;)
Odpájam sa. Po tej megadávke cestovín, čo som práve spásal na zajtrajší maratón, už nevládzem nič, len sa odvaliť do postele B-) Dobrú a držte palce ;)
Brasília, hlavné mesto Brazílie, je známa najvyšším výskytom mimozemskej civilizácie na svete. Mal som to šťastie, že som v ňom videl mimozemšťana E.T.-ho ako vystupuje na bicykli zo svojej vesmírnej lode:
Celý príbeh tohto zaujímaného mesta sa začal roku 1883, keď sa talianskemu svätcovi Don Boscovi prisnil sen o futuristickom meste v centrálnej časti Brazílie. Ľudia tu nažívali spolu s mimozemšťanmi v pokoji, autá sa vznášali a miesto mojich obľúbených autobusov tu ľudia cestovali nadzemnými potrubiami... ;) Mimozemšťania používali teleport, lebo boli samozrejme vyspelejší :) No toľko o vízii talianskej svätca. Trošku som si ju musel prikášliť, keďže vonku je celý deň hnusne a ešte k tomu aj leje. Jej základ je ale pravdivý a Don Bosco tu má postavený nádherný kostol. Nevidel som krajší interiér kostola. Tento tak trochu pripomína ineriér vesmírneho korábu (viď foto).
Ale teraz už späť do histórie.
Plán premiestniť dovtedy hlavné mesto Rio de Janeiro zo zaľudneného juhovýchodného regiónu sa zrodil v hlave Jose Bonifácia, vtedajšieho poradcu panovníka, v roku 1827. Mesto sa malo volať Brasília. Brazílčania však dlho otáľali až im roku pána 1960 prišiel na pomoc brazílsky Rudi Schuster menom Juscelino Kubitschek a Brasíliu im konečne vystaval :) Tomi, čo tu trepeš nášho drahého druhého prezidenta??? No, hneď vysvetlím v nasledujúcej vsuvke, ktorá tentoraz pre zmenu nebude o autobusoch ;)
Isto sa veľká väčšina z vás pamätá na rok 1996, kedy sa z košickej hlavnej ulice stala najkrajšia promenáda na Slovensku s cennou talianskou dlažbou a umelým potokom. (že ste z Košíc viem, lebo dodávateľom štatistík na mojom blogu je Slovenská informačná služba a aj pražských košičanov viem detekovať... ;D ale zdravíme aj do Poľska, Španielska, Francúzska, či U.S.A. ;) Košičania si za vlády svojho starostu (a mimochodom neskôr aj prezidenta a lovca anakond práve v Brazílii ;) Rudolfa Schustera užívali blažené časy. Nespočet atrakcií ako rekordný tanec supermakarena, najdlhší makovník na svete, či námornú bitku na jazere som na vlasnej koži zažil aj ja :) Schuster popritom tak-nejak "nečakane" zadĺžil mesto dvojmiliardovým dlhom, z ktorého sa Košice vymanili až v roku 2013! Tomi! Ale šak v tom makovníku bol ukrytý prsteň s diamantom!!! Jaj, aha, no teraz mi to po tých 18tich rokoch už konečne dáva zmysel... :) No naspäť k Juscelinovi Kubitschkovi.
Príbeh 21. brazílskeho prezidenta je v mnohých ohľadoch paralelný s príbehom toho nášho druhého (Česi si musia vystačiť so Zemanom či Klausom ;) Ten náš bol viac nezmyselný rozhadzovač, kdežto jeho brazílsky náprotivok bol za čias svojho prezidentovania váženým a obľubeným prezidentom, ktorý zaiste nemal sklony k infantilizmu, vrávoraniu pri českých korunovačných klenotoch
... či kradnutiu pier :)
Juscelino Kubitschek, otec Brasílie, za svojho krátkeho úradovania v rokoch 1956-1961 stihol pomerne veľké veci. Svojím programom 50 rokov progresu za päť dosiahol v Brazílii veľkú ekonomickú prosperitu, politickú stabilitu a to, o čom už viac než 100 rokov snívali brazílske politické špičky, vytvoriť hlavné mesto Brasíliu. Kubitschek rozvinul automobilový, námorný a ťažký priemysel a taktiež sa zaslúžil o stavbu vodných elektrární a veľkých transregionalnych ciest, ktoré pomohli v rozvoji Amazónie. Čo bola škoda, že sa za jeho vlády nestavali železnice, ktoré dnes Brazílii dosť chýbajú a za tento fakt je kritizovaný. Napríklad aj električiek je v mestách ako šafránu, ak vôbec.. Kvôli veľkej závislosti priemyslu na rope Brazília horko trpela počas ropných kríz v sedemdesiatych rokoch. Kubitschek ukončil svoje prezidentské obdobie so zahraničným dlhom 297 miliónov USD (narástol o 210 milónov!) a i keď priemyselná produkcia dosiahla 80% rast, inflácia sa vyšplhala na 40% a v krajine sa prehĺbili rozdiely medzi spoločenskými vrstvami.
Po Kubitschkovi pomenovali v Brasílii mnoho významných budov: Memoriál, kde je pochovaný, medzinárodné letisko, nádherný most a iné. Už len dúfam, že v Košiciach nebudeme svedkami obdobnej pocty. Ideálne by som to videl na Schusterov Náhon, po ktorom sa tak rád preháňal počas košických Benátok... ;)
No dosť bolo o prezidentoch a poďme naspäť do Brasílie :)
Brasília bola zbudovaná v úctyhodnom čase 41 mesiacov v rokoch 1956-1960. Lucio Costa, hlavný plánovač mesta, navrhol Brasíliu v tvare lietadla. V krídlach sú umiestnené obytné časti mesta, ktorých jednotnkou je takzvaná superquadra. V podstate ide o naše panelákovo velkosti 800x800 m opakujúce sa 16x za sebou. Takže keď sa človek z horného konca Brasílie vydá opáčiť svoju tetku, čo býva na dolnom konci, tak sa jeho putovanie mení na 24kilometrovú odyseu, kde míňa jeden a ten istý superblok za sebou a jediné, čo sa mení, sú čísla supersquadier :) To je vám panečku budúcnosť, už sa teším až to dorazí do Prahy... :) Naštastie náš milý Odyseus može použiť skratku v podobe metra, ktoré je zatiaľ naťahané popod južné krídlo ;) Výhodou tohto usporiadania mesta je, že tu takmer neexistujú dopravné zápchy.
V trupe lietadla, na takzvanej Monumentálnej osi, sú umiestnené budovy verejných služieb. Smerom k špičke trupu sa nachádzajú ministerstvá, senát a ostatné vládne budovy. V špicke je potom umiestnené Námestie Troch Mocí (exekutívna moc = Prezidentský palác, súdna moc = Federálny najvyšší súd, legislatívna moc = Národný kongres). Keby ste pokračovali ďalej narazíte na architektonický skvost, relatívne nový (a predsa už pokrivený ;) most Ponte Juscelino Kubitschek, pod ktorým chutí kokosová voda najlepšie ;)
Na pamiatkach v centrálnej časti Brasílie sa vybláznil svetoznámy brazílsky architekt Niemayer (ktorý sa mimochodom dožil 104 rokov a opustil nás až roku 2012). Jeho nadčasová architektúra s množstvom oblúkov dala mestu kozmický ráz a niet divu, že si to tu E.T. tak obľúbil ;) Z najznámejšich pamiatok spomenieme nádhernú katedrálu Catedral Metropolitana Nossa Senhora Aparecida v tvare hyperboloidu (v preklade koruny ;) Museo Nacional nápadne pripomínajúce Saturn, Congresso Nacional do Brasil, kde sme zaznamenali E.T. ho loď, či Palácio da Alvorada. Celkovo, ak ste fanúšik architektúry a smerujete do Brazílie, určite sa tu zastavte.
Ideálne je použiť na prehliadku mestský bicykel (za 10 reálov ročne), ktorý si odomykáte internetom! ;) Túto skvelú pomôcku sme si nemoli odpustiť a museli sme si dať BBB - Brasília by Bike :) No čo čert a Lucio Costa v budúcnosti nechceli a neplánovali, boli bickyle :) Takže pri jazde monumentálnou osou sme sa tak trochu neplánovane povozili aj medzi autobusmi na pomerne veľkej a rušnej hlavnej stanici :) Ale inak to bola sranda a Tomi mal zase raz možnosti pokukať nejaké tie autobusy... ;D
Najbližšie si povieme máličko o Vitórii a koloniálnych časoch.
Saturn. Teda vlastne Museo Nacional ;)
Ak by ste to náhodou niekdedy potrebovali, presne tu je v Brasílii zastávka autobusu na terminále 2 na medzinárodnom letisku Juscelina Kubitschka :) Chodník sem neviedol, takže sme si s kufrom užili kľučkovanie medzi autami ;)
Monumentálna Os Brasílie. Fontána večer spieva presne ako tá košická ;)
Tržnica po televíznou vežou, v pozadí centrum Guymares Ulyseés, napravo Estádio Nacional Mané Garrincha.
Catedal do Brasília je v noci pekne vysvietená.
Palácio da Alvorada.
E.T.-ho loď sa tesne po pristátí rozletela na dve polovice, žltú a zelenú. A tak sa musel vydať na bajku do mesta po náhradné súčiastky :D Keďže ho už odvtedy nikto nikdy nevidel, urobili si Brazílčania z tohoto komplexu Congreso Nacional ;D
Ponte Juscelino Kubitschek a voda z čerstvého kokosu. Aaaahhh, piatoček v Brasílii... B-)
Typický odev severských Brazílčanov.
Kostol sv. Dona Bosca so svojim vesmírnym interiérom.
