Dnes tu máme úplne mimobežnú vsuvku hneď na úvod :) (Tí, čo majú facebook, ju môžu kľudne preskočiť)
Zajtra 12:30 SEČ mi držte palce na maratóne v Rio de Janeiro! :) Povzbudivé sms môžete posielať po dobu približne 3h 35min na moje české číslo +420 608 826 904, ktoré budem mať so sebou. Ďakujem. Bude pršať, kolená tak-nejak držia, tak uvidíme...
A späť do reality :)
Beco da Batman II je štvrť v malom surferskom mestečku Ponta de Fruta len pár kilometrov južne od Vitórie. Po tom, čo Batman zlikvidoval všetkých škodcov urbanistického rozvoja Sao Paula hľadal nové útočisko. Miesto na zemi, kde budú mať grafitti :) Zhodou okolností obyvatelia Fruty trpeli taktiež nemalými problémami. Nielenže tu je nanič internet a nemajú tu električky, ešte tu sú aj hrbole na cestách! :) Na stenách tu však nemajú hocaké grafitti ale plastiky! Ideálna situácia pre nášho Batmana... :)
Atmosféra mestečka na pláži je pokľudná a mierumilovná. Nachádza sa tu množstvo dobrých reštaurácií, ľudia si tu bezstarostne vykračujú po uliciach, a i keď sa tu potuluje množstvo blúdivých psov, človek má pocit akoby zavítal do oázy radosti :) Dokonca i na čelných stenách obchodov a kaderníctiev by ste márne hľadali neóny či nápisy. Načo? Rovno plastiku! :) Tak si spokojne brouzáte po uličkách obdivujete ľudovú tvorivosť, a potom to príde. Hnusná, smradľavá, špinavá, dávenianutkajúca stoka :-! Zaujímavé, že dvom miestnym pánom vôbec nevadí zastaviť svoje bicykle uprostred mosta vedúcom ponad ňu a v pohode si podiškurovať na päť minút :) Tak mi preblyslo hlavou, že ľudia tohto mesta tu buď musia na niečom fičať, alebo som len ja vadný a na každej radosti hľadám hneď chybu :)))
Od stoky moje kroky smerovali k pláži na okraji mestečka, kde sa nachádza malý kopec, do ktorého je zarezaná cestička. Tá ma zaviedla až ku romantickej zátoke :) Keďže sa už stmievalo, pobral som sa naspäť. Bol to pekný výletík, úplne mimo hlavné turistické trasy. Už len keby človeku nekrižovala cestu tá stoka. :/ Ale snáď aj s ňou si Batman poradí... ;)
Odpájam sa. Po tej megadávke cestovín, čo som práve spásal na zajtrajší maratón, už nevládzem nič, len sa odvaliť do postele B-) Dobrú a držte palce ;)
Brasília, hlavné mesto Brazílie, je známa najvyšším výskytom mimozemskej civilizácie na svete. Mal som to šťastie, že som v ňom videl mimozemšťana E.T.-ho ako vystupuje na bicykli zo svojej vesmírnej lode:
Celý príbeh tohto zaujímaného mesta sa začal roku 1883, keď sa talianskemu svätcovi Don Boscovi prisnil sen o futuristickom meste v centrálnej časti Brazílie. Ľudia tu nažívali spolu s mimozemšťanmi v pokoji, autá sa vznášali a miesto mojich obľúbených autobusov tu ľudia cestovali nadzemnými potrubiami... ;) Mimozemšťania používali teleport, lebo boli samozrejme vyspelejší :) No toľko o vízii talianskej svätca. Trošku som si ju musel prikášliť, keďže vonku je celý deň hnusne a ešte k tomu aj leje. Jej základ je ale pravdivý a Don Bosco tu má postavený nádherný kostol. Nevidel som krajší interiér kostola. Tento tak trochu pripomína ineriér vesmírneho korábu (viď foto).
Ale teraz už späť do histórie.
Plán premiestniť dovtedy hlavné mesto Rio de Janeiro zo zaľudneného juhovýchodného regiónu sa zrodil v hlave Jose Bonifácia, vtedajšieho poradcu panovníka, v roku 1827. Mesto sa malo volať Brasília. Brazílčania však dlho otáľali až im roku pána 1960 prišiel na pomoc brazílsky Rudi Schuster menom Juscelino Kubitschek a Brasíliu im konečne vystaval :) Tomi, čo tu trepeš nášho drahého druhého prezidenta??? No, hneď vysvetlím v nasledujúcej vsuvke, ktorá tentoraz pre zmenu nebude o autobusoch ;)
Isto sa veľká väčšina z vás pamätá na rok 1996, kedy sa z košickej hlavnej ulice stala najkrajšia promenáda na Slovensku s cennou talianskou dlažbou a umelým potokom. (že ste z Košíc viem, lebo dodávateľom štatistík na mojom blogu je Slovenská informačná služba a aj pražských košičanov viem detekovať... ;D ale zdravíme aj do Poľska, Španielska, Francúzska, či U.S.A. ;) Košičania si za vlády svojho starostu (a mimochodom neskôr aj prezidenta a lovca anakond práve v Brazílii ;) Rudolfa Schustera užívali blažené časy. Nespočet atrakcií ako rekordný tanec supermakarena, najdlhší makovník na svete, či námornú bitku na jazere som na vlasnej koži zažil aj ja :) Schuster popritom tak-nejak "nečakane" zadĺžil mesto dvojmiliardovým dlhom, z ktorého sa Košice vymanili až v roku 2013! Tomi! Ale šak v tom makovníku bol ukrytý prsteň s diamantom!!! Jaj, aha, no teraz mi to po tých 18tich rokoch už konečne dáva zmysel... :) No naspäť k Juscelinovi Kubitschkovi.
Príbeh 21. brazílskeho prezidenta je v mnohých ohľadoch paralelný s príbehom toho nášho druhého (Česi si musia vystačiť so Zemanom či Klausom ;) Ten náš bol viac nezmyselný rozhadzovač, kdežto jeho brazílsky náprotivok bol za čias svojho prezidentovania váženým a obľubeným prezidentom, ktorý zaiste nemal sklony k infantilizmu, vrávoraniu pri českých korunovačných klenotoch
... či kradnutiu pier :)
Juscelino Kubitschek, otec Brasílie, za svojho krátkeho úradovania v rokoch 1956-1961 stihol pomerne veľké veci. Svojím programom 50 rokov progresu za päť dosiahol v Brazílii veľkú ekonomickú prosperitu, politickú stabilitu a to, o čom už viac než 100 rokov snívali brazílske politické špičky, vytvoriť hlavné mesto Brasíliu. Kubitschek rozvinul automobilový, námorný a ťažký priemysel a taktiež sa zaslúžil o stavbu vodných elektrární a veľkých transregionalnych ciest, ktoré pomohli v rozvoji Amazónie. Čo bola škoda, že sa za jeho vlády nestavali železnice, ktoré dnes Brazílii dosť chýbajú a za tento fakt je kritizovaný. Napríklad aj električiek je v mestách ako šafránu, ak vôbec.. Kvôli veľkej závislosti priemyslu na rope Brazília horko trpela počas ropných kríz v sedemdesiatych rokoch. Kubitschek ukončil svoje prezidentské obdobie so zahraničným dlhom 297 miliónov USD (narástol o 210 milónov!) a i keď priemyselná produkcia dosiahla 80% rast, inflácia sa vyšplhala na 40% a v krajine sa prehĺbili rozdiely medzi spoločenskými vrstvami.
Po Kubitschkovi pomenovali v Brasílii mnoho významných budov: Memoriál, kde je pochovaný, medzinárodné letisko, nádherný most a iné. Už len dúfam, že v Košiciach nebudeme svedkami obdobnej pocty. Ideálne by som to videl na Schusterov Náhon, po ktorom sa tak rád preháňal počas košických Benátok... ;)
No dosť bolo o prezidentoch a poďme naspäť do Brasílie :)
Brasília bola zbudovaná v úctyhodnom čase 41 mesiacov v rokoch 1956-1960. Lucio Costa, hlavný plánovač mesta, navrhol Brasíliu v tvare lietadla. V krídlach sú umiestnené obytné časti mesta, ktorých jednotnkou je takzvaná superquadra. V podstate ide o naše panelákovo velkosti 800x800 m opakujúce sa 16x za sebou. Takže keď sa človek z horného konca Brasílie vydá opáčiť svoju tetku, čo býva na dolnom konci, tak sa jeho putovanie mení na 24kilometrovú odyseu, kde míňa jeden a ten istý superblok za sebou a jediné, čo sa mení, sú čísla supersquadier :) To je vám panečku budúcnosť, už sa teším až to dorazí do Prahy... :) Naštastie náš milý Odyseus može použiť skratku v podobe metra, ktoré je zatiaľ naťahané popod južné krídlo ;) Výhodou tohto usporiadania mesta je, že tu takmer neexistujú dopravné zápchy.
V trupe lietadla, na takzvanej Monumentálnej osi, sú umiestnené budovy verejných služieb. Smerom k špičke trupu sa nachádzajú ministerstvá, senát a ostatné vládne budovy. V špicke je potom umiestnené Námestie Troch Mocí (exekutívna moc = Prezidentský palác, súdna moc = Federálny najvyšší súd, legislatívna moc = Národný kongres). Keby ste pokračovali ďalej narazíte na architektonický skvost, relatívne nový (a predsa už pokrivený ;) most Ponte Juscelino Kubitschek, pod ktorým chutí kokosová voda najlepšie ;)
Na pamiatkach v centrálnej časti Brasílie sa vybláznil svetoznámy brazílsky architekt Niemayer (ktorý sa mimochodom dožil 104 rokov a opustil nás až roku 2012). Jeho nadčasová architektúra s množstvom oblúkov dala mestu kozmický ráz a niet divu, že si to tu E.T. tak obľúbil ;) Z najznámejšich pamiatok spomenieme nádhernú katedrálu Catedral Metropolitana Nossa Senhora Aparecida v tvare hyperboloidu (v preklade koruny ;) Museo Nacional nápadne pripomínajúce Saturn, Congresso Nacional do Brasil, kde sme zaznamenali E.T. ho loď, či Palácio da Alvorada. Celkovo, ak ste fanúšik architektúry a smerujete do Brazílie, určite sa tu zastavte.
Ideálne je použiť na prehliadku mestský bicykel (za 10 reálov ročne), ktorý si odomykáte internetom! ;) Túto skvelú pomôcku sme si nemoli odpustiť a museli sme si dať BBB - Brasília by Bike :) No čo čert a Lucio Costa v budúcnosti nechceli a neplánovali, boli bickyle :) Takže pri jazde monumentálnou osou sme sa tak trochu neplánovane povozili aj medzi autobusmi na pomerne veľkej a rušnej hlavnej stanici :) Ale inak to bola sranda a Tomi mal zase raz možnosti pokukať nejaké tie autobusy... ;D
Najbližšie si povieme máličko o Vitórii a koloniálnych časoch.
Saturn. Teda vlastne Museo Nacional ;)
Ak by ste to náhodou niekdedy potrebovali, presne tu je v Brasílii zastávka autobusu na terminále 2 na medzinárodnom letisku Juscelina Kubitschka :) Chodník sem neviedol, takže sme si s kufrom užili kľučkovanie medzi autami ;)
Monumentálna Os Brasílie. Fontána večer spieva presne ako tá košická ;)
Tržnica po televíznou vežou, v pozadí centrum Guymares Ulyseés, napravo Estádio Nacional Mané Garrincha.
Catedal do Brasília je v noci pekne vysvietená.
Palácio da Alvorada.
E.T.-ho loď sa tesne po pristátí rozletela na dve polovice, žltú a zelenú. A tak sa musel vydať na bajku do mesta po náhradné súčiastky :D Keďže ho už odvtedy nikto nikdy nevidel, urobili si Brazílčania z tohoto komplexu Congreso Nacional ;D
Ponte Juscelino Kubitschek a voda z čerstvého kokosu. Aaaahhh, piatoček v Brasílii... B-)
Typický odev severských Brazílčanov.
Kostol sv. Dona Bosca so svojim vesmírnym interiérom.
Tak a je to tu :) Finále. Skoro ;) Dámy a páni, prosím, povstaňte na hymnu Brazílie (a kto má dobrú náladu, tak ako ja, môže spievať s nami ;) :
Pre niekoho zápas o tretie miesto, pre mňa jeden z vrcholov mojich potulkov Brazíliou. A musím povedať, že to stálo za to. Už od začiatku šampionátu sa mi na brazílskom týme páčilo ako všetci hráči hrdo spievajú hymnu. Ešte chytľavejšia ako argentínska ultrachytľavá pesnička :) No a keď sa k tomu pridá celý štadión, tak už máte pocit, že by ste z tých zimomriavok po celom tele mohli pokojne konkurovať priehrade Itaipu v generovaní elektriny ;) Ouviram do Ipiranga as margens plácidas.... :)
Než budeme pokračovať, neodpustím si ďalšiu vsuvku o mojom obľúbenom type dopravy, autobusoch :D
V deň zápasu sme boli akýsi zamotaní a zaspatí, a tak sme sa vybrali do centra až približne 3 hodiny pred zápasom. Autobus bol plný ľudí v kanárikovej žltej, neklamný znak toho, že sa sfutbalievalo. Autobusári v Brasílii jazdia veľmi intenzívne, takže kto nie je prilepený kanagónom, alebo sa aspoň nedrží, tak... letí ;) Ako som už avizoval v jednom z predošlých príspevkov, autobusári sú takí ochotní, že vám zastavia kdekoľvek. Stačí zaťahať za takú šnúrku, čo sa ťahá celým plafónom autobusu a voilá: pánstvo ráči vystupovať? Uprostred križovatky? Sem problema, nech sa páči :) Nás vysadil rovno uprostred veľkej mimoúrovňovej križovatky na jednom z pripájacích oblúkov :) Čo narobíme, keďže to bolo najbližšie TV veži, ktorá je hneď pri štadióne? B-) Tak sme sa pobrali na futbal.
Už pri televíznej veži bolo poznať, že sa v okolí pohybuje asi 60 tisíc ľudí. Fronta ľudí pri jej vstupe sa kľukatila až za zasnežené pahorky majestátne sa týčiace za mestom :) No, to som trošku asi prehnal, žiadne hory tu nie sú :) , ale bola veľmi dlhá. Asi ako šora na mandarinky za komunizmu (ktorú si mimochodom pamätám ;) Obďaleč veže sa nachádza malá tržnica so stánkami rýchleho brazílskeho občerstvenia, ktorá sa taktiež postupne zapĺňala ľudstvom. Predsalen, sfutbalieva sa a štadión je hneď za rohom. Na malom námestíčku uprostred tržnice je plno, iný ako brazílsky dres nevidieť. Ľudia majú čiapky od výmyslu sveta a ťažko nájsť dve rovnaké. S číslom 10 je to však opačne ;) Všetci sa ešte snažili doplniť zásoby jedla a hlavne piva, na štadióne stojí jedna vychladená Brahma/Budweisser 10 reálov (90 kč) Takže keď lapíte slinu a máte hlboko do vrecka, máte smolu a musíte chlipkať jedno pivo celý zápas ;) Po doplnení zásob sme sa vydali na štadión.
Estádio Nacional Mané Garrincha (čítaj Gahinša) bol postavený roku 1974 a mal kapacitu cca 40 tisíc divákov, avšak nedávna nákladná rekonštrukcia zvýšila jeho kapacitu na úctyhodných 72778 divákov. A tak sa tento štadión vyhupol na druhé priečky mnohých rebríčkov. Je to 2. najväčší štadión v Brazílii a v Južnej Amerike (väčšia je iba Maracaná v Riu s 78838) a zároveň druhý najdrahší štadión sveta po londýnskom Wembley. Jeho rekonštrukcia bola pôvodne plánovaná na 300 miliónov USD, "nečakane" sa však vyhupla na obludných 900 miliónov USD. Už sa nedivím Brazílčanom prečo tak protestujú, keď v Brazílii sú omnoho páčivejšie problémy. FIFA GO HOME! (ale futbal budeme mať aj tak radi ;) Omnoho smutnejší je fakt, že v okolí hl. mesta Brasílie nie je žiadne poriadne futbalové mužstvo a ich najväčšia futbalová udalosť, finále regionálneho pohára, má návštevnosť okolo 3-4 tisícov. Fakt skvelá investícia... :/// FIFA, REALLY GO HOME! Ak sa chcete dozvedieť viac o tejto situácii, tento americký komik vám povie viac:
Bezpečnostné kontroly tu majú 3 stupne. Najprv vás rojnica policajtov okolo štadióna nepustí ďalej, ak nemáte tiket. Ďalej prekonáte detektor kovov a už si môžete konečne kúpiť prvú vytúženú Brahmu :) Samozrejme ak im náhodou nedôjdu plastové kelímky, ktoré sú vyhľadávaným a cenným suvenírom :) O ich dôležitosti svedčí aj fakt, že nám 2 zmizli, len čo sme sa vzdialili cez prestávku.. Túto chybu už v Rusku o 4 roky nezopakujem ;) Posledná kontrola je už len prechod turniketom a môžete stúpať do výšin ;) My sme mali lístky do radu II, ale nebojte, druhý to nebol, to tu len majú fakt blbé značenie radov, A-Z a potom AA, BB.. Takže vo finále to bolo kikirikí v 33 rade. Chýbalo pár cm vo výskoku a skoro som sa chytil tyčky strešnej konštrukcie. Alebo ani nie... ;) Na futbal prišlo ohromné množstvo žien, samá exotika, a tak Tomi kukučkoval O:-) Ale tej mojej to neprezraďte :-X Cez prestávku niektoré rady na dámske toalety pripomínali defilé brazílskej miss ;) Hm, takto nejako to asi musí vyzerať vo futbalovom nebi, už len aby Brazília hrala o trošičku lepšie, povedzme o 10 menej gólov vo svojej sieti... ;D
Samotný futbal bol celkovo dobrý. Brazílčania však od počiatku ťahali za kratší koniec a č. 10, zranený Neymar, im evidentne chýbal. Elektrizujúci úvod s hymnou ich asi nenabil dostatočne. Holandsko vyrazilo plnou parou vpred a Van Persie už v druhej minúte zariadil z penalty vedenie Oranjes 1:0. Hráči Brazílie sa snažili zo všetkých síl, publikum ich hnalo, obranu Holanďanov nie a nie prekonať. Brazília nemala mnoho vyložených šancí, a tak niet divu, že prehrala 3:0. Holanďania si to zaslúžili. Po zápase nasledovalo odovzdávanie medajlí a samotného prezidenta FIFA Seppa Blattera vypískal celý štadión. Niet divu, FIFA, ALE UŽ REALLY REALLY GO HOME!
Aj keď Brazília prehrala, atmosféra bola fajn a v našom prípade vyústila do celkom podarenej párty :) S naučenou frázičkou: "poso chirá uma foto von vocé", sa mi podarilo uloviť viac fotiek ako za celý zápas :) Na futbal som sa vydal bez čapice, po ňom som mal dve... B-)
Už zajtra si čo-to povieme o hlavnom meste Brazílie, Brasílii, hlavne o jej architektúre a autobusoch ;) Stay tuned, pa! :)
Jedna do albumu :)
Náš tím: Alex (Fr.), Annie (Br.), ja, Gabriel (Br.). Celkovo na zápas prišla asi každá národnosť.
Estádio Nacional Mané Garrincha pojme 72 tisíc divákov a stál 900 miliónov USD.
S Gabrielom a zanedlho zmiznutými kelímkami.
Našli sme aj dvojníka Šimona Rajčana :) Volá sa Amim a je z Izraela. Ale inak bol úplne mimo a nevedel ani kde sedí :)
Fotku s najlepším klobúkom v tvare aloe vera som si nemohol nechať ujsť :)
Z Foz do Iguacu som si to namieril do Florianópolisu - mesta, ktoré je ospevované ako jedno z najkrajších v Brazílii a údajne má najkrajšie dievčatá ;)
Florianópolis je hlavné mesto štátu Santa Catarina s asi 400 tisíc obyvateľmi a je známe vysokou kvalitou života, čo mi potvrdili moji brazílsky kamaráti :) Jedna z nich dokonca úprimnou závisťou... (neboj Denisa, určite sa tam raz dostaneš, len tam choď v máji ;) Mesto sa rozlieha na pevnine a ostrove Isla Santa Catarina, ktorý s pevninou spája jediný most. Ostrov je veľký približne 20x50 km s množstvom nádherných pláží a je vyhľadávanou surferskou destináciou. Keďže bola vo Florianópolise celkom zima a oblačno (niet divu keďže som sa tam dotrepal v ročnom období zvanom zima :D ), a tak bolo na inak nádherných plážach pusto. V lete to tu ale musí byť iné kafe :) Až raz našetrím 2 milióny realov, tak si tu isto kúpim vilku ;)Dovtedy mi musí stačiť chata na Šírave... B-) Pláže sú často oddelené mangrovíkovými porastami, v ktorých údajne žijú aj krokodíly. Bu-bu-bu-bu-bu! Chňap! Mňam! :))))
Už po prílete ma vyzdvihla Ellen, takže som nemusel maturovať s miestnou MHD :) Celkovo sa Ellen ukázala ako skvelý hostiteľ. Nielenže varila, ešte aj piekla! :)) Toľko exotických vecí som v živote nejedol. Čo sa týka jedla, Brazília mi príde ako z iného vesmíru :) Ak máte náhodou problém čo dnes variť na večeru (a nechce sa vám po piaty raz v týždni robiť obzerance s makom ;) tak si zagooglujte nejaký z brazílskych receptov (snáď už v niektorom z nasledujúcich príspevkov ;) Tuším ale, že s brazílskymi ingredienciami to môže byť trošku problém v našich končinách...
Čo mi nedá nespomenúť, je brazílska Churascaria, ktorú som mal možnosť na vlastné chuťové poháriky ochutnať :) A poviem vám, teda, hotové nebíčko v papuľke! :))) Určite sa zastavte, až by ste mali náhodou cestu okolo Brazílie ;) Portugalsky chutasca znamená grilovačka a po futbale je to hádam druhý najobľúbenejší brazílsky šport. Dokonca brazílske obytné domy často mávajú miestnosti vyhradené len na tento účel :) Churascaria je typ reštaurácie, v ktorej servírujú rozmanité druhy mäsa priamo z roštu. Najobľúbenejší druh mäsa je pikaňa (sviečková). Miliardy mäsa dopĺňa nekonečný bufet so zeleninou, prílohami a morskými plodmi a taktiež sladký bufet :) K dosiahnutiu šiesteho smrteľného hriechu má tak smrteľník až hriešne blízko ;) A to len za 40 reálov! B-) Dobrú chuť!
Vo Florianópolise sa okrem počasia začali kaziť aj iné veci. Najprv Ellen prihorela sladká mliečna kukurica (a to neni sranda, keď vám prihorí mlieko! ;) V ten istý deň, po návrate z Chutascarie mi skrepírovala pamäťová karta v telefóne, takže všetky fotky a videá, ktoré som na ňu urobil sa stratili v nenávratne :( Našťastie Tomi je človek moderný, ktorý žije v oblakoch, a tak si pred dovolenkou zapol zálohovanie fotiek do cloudu. Ufff, to bola tesnotka! Síce som skoro dostal infarkt, ale OK... B-) Plejáda nezdarov pokračovala druhý deň, kedy som po ôsmich kilometroch nebol schopný dokončiť tréning na maratón v Riu, lebo som si asi premohol šľachy v ľavom kolene :| Tu už som nedostával infarkty, ale kostihojové masáže pár hodín potom. Snáď tú nohu nejako rozbehám vo Vitórii :| No a zlatý klinec do rakvy zabilo Nemecko sedemgólovou nakladačkou do brazílskej siete... Davidovi Luiz po zápase ostali len oči pre plač... v priamom prenose. :'( Nešlo by tieto dva dni proste len vymazať? Samozrejme okrem toho všetkého skvelého jedla a pitia, čo sme mali :)))
Dnes, 4 dni po incidente s kolenom je na tom noha lepšie. Uvidíme, čo povie až začnem v pondelok behať vo Vitórii... Držte palce! No, už sa pomaly sfutbalieva :) tak sa pomaly odpájam... ;)
Mangovníkové porasty priamo v meste. Krokodíly nevidieť, pretože cez tomu hybernujú ;D
V lete to tu musí byť super :)
Starý most na pevninu, ktorý sa už nepoužíva. Nechcú ho však zbúrať, lebo je symbolom mesta a údajne je na ešte mnohých pohľadniciach..
Nový a starý most.
Tak presne tu mi vo Florianópolise odišlo koleno... 8200-tý meter pobrežného cyklochodníka priamo v meste. V pozadí hasičská stanica a starý most.
David Luiz po zápase neskýval plač a ospravedlňoval sa celej Brazílii za zlyhanie po semifinálovej prehre s Nemeckom 1:7 :'(
Po vodopádoch som navštívil najväčší park s vtáctvom v Južnej Amerike. Dnes to bude rýchlovka, ale ešte než začneme, Rriko by vám rád niečo povedal:
V celom parku sa nachádza množstvo vtákov, z ktorých najzaujímavejšie sú tukany a arary. Oba majú niečo do seba, ja som sa však skamátil s miestnym druhom tukana, ktorého si ľudia vo Foz tak trochu vzali za svojho. Tukan obrovský je najväčší zo všetkých 37 druhov tukanov. Dorastá až do veľkosti približne 60 cm a zobák môže mať dlhý až 23 cm. Nie je to veľmi zdatný letec, o to viac si pohopkáva :) Podľa posledných výskumov používa zobák na reguláciu teploty. V dobe párenia údajne prináša samček vo svojom zobáku samičke nejaký pekne vyfarbený, zrelý plod, ktorý sám vyberie, a tým si získa samičku. A tento fakt môžem aj vedecky potvrdiť :)
Viete, nerád cestujem sám, a tak ste si už asi na pár fotkách mohli všimnúť moju kamarátku Bechču, s ktorou sme nerozlučná dvojka :) A keďže aj ona nástojčivo chcela profilovku s tukanom, tak som privolil a posadil ju na bidlo vedľa nášho obľúbeného tukana, volajme ho Miloš :) Bechča, usmievaj sa, budeš na blogu! Cvak! :) Tukani sú však veľmi zvedaví a tuším bolo naviac aj obdobie párenia, takže Miloš hľadal niečo zrelé a pestrofarebné, čím by zabodoval. A tak náš zvedavý Miloš, hneď ako ucítil Bechču v svojej blízkosti, trošku zavrávoral, dvakrát zahopsal, a už ju mal v zobáku! V tej chvíli sa ma zmocnila panika. Fotiť alebo zachraňovať? Inštinktívne som vyrazil Bechču Milošovi zo zobáka. Ideš ho?!?! Moja je! :) a tak sme si vydýchli...
Viac zaujímavého sa za tú hodinku u tukanovcov nestalo, ani žiadne malé tukaniatka som nevidel, a tak aspoň pripájam fotky ku kávičke..
Milošovi po tejto snímke trvalo asi sekundu než si vložil Becherovku do zobáka :)
