Tomi v Brazílii: Brasília - Brazil vs. Netherlands

Tak a je to tu :) Finále. Skoro ;) Dámy a páni, prosím, povstaňte na hymnu Brazílie (a kto má dobrú náladu, tak ako ja, môže spievať s nami ;) :

Pre niekoho zápas o tretie miesto, pre mňa jeden z vrcholov mojich potulkov Brazíliou. A musím povedať, že to stálo za to. Už od začiatku šampionátu sa mi na brazílskom týme páčilo ako všetci hráči hrdo spievajú hymnu. Ešte chytľavejšia ako argentínska ultrachytľavá pesnička :) No a keď sa k tomu pridá celý štadión, tak už máte pocit, že by ste z tých zimomriavok po celom tele mohli pokojne konkurovať priehrade Itaipu v generovaní elektriny ;) Ouviram do Ipiranga as margens plácidas.... :)

Než budeme pokračovať, neodpustím si ďalšiu vsuvku o mojom obľúbenom type dopravy, autobusoch :D

V deň zápasu sme boli akýsi zamotaní a zaspatí, a tak sme sa vybrali do centra až približne 3 hodiny pred zápasom. Autobus bol plný ľudí v kanárikovej žltej, neklamný znak toho, že sa sfutbalievalo. Autobusári v Brasílii jazdia veľmi intenzívne, takže kto nie je prilepený kanagónom, alebo sa aspoň nedrží, tak... letí ;) Ako som už avizoval v jednom z predošlých príspevkov, autobusári sú takí ochotní, že vám zastavia kdekoľvek. Stačí zaťahať za takú šnúrku, čo sa ťahá celým plafónom autobusu a voilá: pánstvo ráči vystupovať? Uprostred križovatky? Sem problema, nech sa páči :) Nás vysadil rovno uprostred veľkej mimoúrovňovej križovatky na jednom z pripájacích oblúkov :) Čo narobíme, keďže to bolo najbližšie TV veži, ktorá je hneď pri štadióne? B-) Tak sme sa pobrali na futbal.

Už pri televíznej veži bolo poznať, že sa v okolí pohybuje asi 60 tisíc ľudí. Fronta ľudí pri jej vstupe sa kľukatila až za zasnežené pahorky majestátne sa týčiace za mestom :) No, to som trošku asi prehnal, žiadne hory tu nie sú :) , ale bola veľmi dlhá. Asi ako šora na mandarinky za komunizmu (ktorú si mimochodom pamätám ;) Obďaleč veže sa nachádza malá tržnica so stánkami rýchleho brazílskeho občerstvenia, ktorá sa taktiež postupne zapĺňala ľudstvom. Predsalen, sfutbalieva sa a štadión je hneď za rohom. Na malom námestíčku uprostred tržnice je plno, iný ako brazílsky dres nevidieť. Ľudia majú čiapky od výmyslu sveta a ťažko nájsť dve rovnaké. S číslom 10 je to však opačne ;) Všetci sa ešte snažili doplniť zásoby jedla a hlavne piva, na štadióne stojí jedna vychladená Brahma/Budweisser 10 reálov (90 kč) Takže keď lapíte slinu a máte hlboko do vrecka, máte smolu a musíte chlipkať jedno pivo celý zápas ;) Po doplnení zásob sme sa vydali na štadión.

Estádio Nacional Mané Garrincha (čítaj Gahinša) bol postavený roku 1974 a mal kapacitu cca 40 tisíc divákov, avšak nedávna nákladná rekonštrukcia zvýšila jeho kapacitu na úctyhodných 72778 divákov. A tak sa tento štadión vyhupol na druhé priečky mnohých rebríčkov. Je to 2. najväčší štadión v Brazílii a v Južnej Amerike (väčšia je iba Maracaná v Riu s 78838) a zároveň druhý najdrahší štadión sveta po londýnskom Wembley. Jeho rekonštrukcia bola pôvodne plánovaná na 300 miliónov USD, "nečakane" sa však vyhupla na obludných 900 miliónov USD. Už sa nedivím Brazílčanom prečo tak protestujú, keď v Brazílii sú omnoho páčivejšie problémy. FIFA GO HOME! (ale futbal budeme mať aj tak radi ;) Omnoho smutnejší je fakt, že v okolí hl. mesta Brasílie nie je žiadne poriadne futbalové mužstvo a ich najväčšia futbalová udalosť, finále regionálneho pohára, má návštevnosť okolo 3-4 tisícov. Fakt skvelá investícia... :/// FIFA, REALLY GO HOME! Ak sa chcete dozvedieť viac o tejto situácii, tento americký komik vám povie viac:

Bezpečnostné kontroly tu majú 3 stupne. Najprv vás rojnica policajtov okolo štadióna nepustí ďalej, ak nemáte tiket. Ďalej prekonáte detektor kovov a už si môžete konečne kúpiť prvú vytúženú Brahmu :) Samozrejme ak im náhodou nedôjdu plastové kelímky, ktoré sú vyhľadávaným a cenným suvenírom :) O ich dôležitosti svedčí aj fakt, že nám 2 zmizli, len čo sme sa vzdialili cez prestávku.. Túto chybu už v Rusku o 4 roky nezopakujem ;) Posledná kontrola je už len prechod turniketom a môžete stúpať do výšin ;) My sme mali lístky do radu II, ale nebojte, druhý to nebol, to tu len majú fakt blbé značenie radov, A-Z a potom AA, BB.. Takže vo finále to bolo kikirikí v 33 rade. Chýbalo pár cm vo výskoku a skoro som sa chytil tyčky strešnej konštrukcie. Alebo ani nie... ;) Na futbal prišlo ohromné množstvo žien, samá exotika, a tak Tomi kukučkoval O:-) Ale tej mojej to neprezraďte :-X Cez prestávku niektoré rady na dámske toalety pripomínali defilé brazílskej miss ;) Hm, takto nejako to asi musí vyzerať vo futbalovom nebi, už len aby Brazília hrala o trošičku lepšie, povedzme o 10 menej gólov vo svojej sieti... ;D

Samotný futbal bol celkovo dobrý. Brazílčania však od počiatku ťahali za kratší koniec a č. 10, zranený Neymar, im evidentne chýbal. Elektrizujúci úvod s hymnou ich asi nenabil dostatočne. Holandsko vyrazilo plnou parou vpred a Van Persie už v druhej minúte zariadil z penalty vedenie Oranjes 1:0. Hráči Brazílie sa snažili zo všetkých síl, publikum ich hnalo, obranu Holanďanov nie a nie prekonať. Brazília nemala mnoho vyložených šancí, a tak niet divu, že prehrala 3:0. Holanďania si to zaslúžili. Po zápase nasledovalo odovzdávanie medajlí a samotného prezidenta FIFA Seppa Blattera vypískal celý štadión. Niet divu, FIFA, ALE UŽ REALLY REALLY GO HOME!

Aj keď Brazília prehrala, atmosféra bola fajn a v našom prípade vyústila do celkom podarenej párty :) S naučenou frázičkou: "poso chirá uma foto von vocé", sa mi podarilo uloviť viac fotiek ako za celý zápas :) Na futbal som sa vydal bez čapice, po ňom som mal dve... B-)

Už zajtra si čo-to povieme o hlavnom meste Brazílie, Brasílii, hlavne o jej architektúre a autobusoch ;) Stay tuned, pa! :)