Po prílete do Iguacu 14:10 ma mal na letisku vyzdvihnúť človek z hostela, že sa pôjdem ubytovať a rovno pôjdem na prehliadku priehrady, ktorá začína 16:00, ale bolo tam treba byť už 15:30. Priehrada je vzdialená 27 km od letiska a ide sa cez mesto velkosti Košíc. Taký bol plán. Celé toto sa mohlo stíhať v pohode, nebyť pár drobných komplikácií :)
Komplikácia č. 1: online nakupovanie u brazílskych firiem európskou kartou. Stránka nechcela zobrať moju platobnú kartu, tak som poprosil Ellen, nech to pre mňa bookne. Bookla to však na 15:30, že to je vraj posledná prehliadka v angličtine. Tak jej hovorím reku, že či to neprerezervujeme na druhý deň, že to bude tesnotka sa tam z letiska dostať.
Komplikácia č. 2: Tak Ellen volala priehrade, ale odpoveď priehrady bola, že ďalší deň je problém, lebo Brazília hrá švrťfinále a v deň zápasu sa nepracuje :) (Ako, nebojte sa. Brazília nepríde o elektrinu, generátory v elektrárni sa budú točiť, len sa nebudú robiť prehliadky ;) No tak OK, bude to tesnotka 15:00 byť na priehrade :)
Komplikácia č.3. : Lietadlo priletelo 14:35 a človek na vyzdvihnutie tam nebol! Tak si hovorím, že som možno len slepý. Volám na hostel zo svojej brand new brazílskej simky, a čuduj sa svete, tá pred každé číslo pchá nejakú divnú predvoľbu. Ahááá, to je iba saopaulovská simka a v štáte Paraná nefuguje, človek si musí aktivovať roaming :) Jasné Tomi, si si mal hneď uvedomiť. No dobre, tak sa tam nedovolám. V tom sa mi ale jedna veľmi milá brazílčanka ponúkla, že tam zavolá. Tak odpoveď z hostela bola, že teda nevieme/zabudli sme blabla... Aha OK :) Obrigado muito za zavolanie :)
To už som stál na stanovisku taxíkov a čas pokročil na úctyhodnych 14:50. Tak, keď už som došiel tak ďaleko, škoda by bola premeškať to. Snáď to tam taxík stihne a uprosíkam ich pri okienku nech ma pustia. Tak som vzal taxíka.
Môj vodič, hovorme mu Ayrton, rozprával samozrejme iba po portugalsky a trošku po španielsky. Tak som mu vysvetlil svojou skvelou španielčinou, že musím byť na priehrade za 10 minút :) on na to, že to normáne trvá asi 40 minút, ale že to skúsiť teda môže :) a tak pneumatiky zapískali a taxík vyletel vpred :) značky ako 90 alebo 60 Ayrtonovi nič nehovorili, bol totiž v závodnom móde :) obiehali sme jeden taxík za druhým až prišlo mesto a semafory, ktoré našu 27km dlhú cestu tak trošku zbrzdili. Posledné z nich však už boli aj na Ayrtona prikrátke, červenú bral ako býk na corride, plnou parou vpred! :) Tum-dum, ozvalo sa z kabínových reproduktorov. Vitajte v Itaipu, miestna teplota je príjemných 25 stupňov celzia, miestny čas 15:20. Paráda! Tomi, ako veľký čávo, konečne raz niekam prišiel načas! :) Stálo to "iba" 90 realov. (prehliadka stála 65, čo je asi 600 Kc B-) 15:28 som už sedel v neďalekej kinosále, kde na začiatok prehliadky premietali krátky film o priehrade. Takže som vás v úvode oklamal a prehliadku som stihol O:-)
No tak toľko odbočka a poďme už konečne na priehradu :)
Itaipu (v indiánčine- spievajúca skala) je vodná elektráreň, ktorá sa pyšní mnohými prívlastkami. Azda ten naj je, že ročne vyprodukuje 98 terawatthodín, čo je najviac z vodných elektrární na svete :) 2. v rebríčku sa umiestnila čínska priehrada Tri rokliny s asi o 0.4 TWh menšim výkonom. Pre porovnanie, naše Mochovce majú 3.1, Jaslovské Bohnice 7,7, české Dukovany a Temelín 15. Americká spoločnosť civilných inžinierov vyhlásila túto impozantnú stavbu za jeden zo siedmych moderných divov sveta.
Roku 1966 uzaverli ministri Brazílie a Paraguaja dohodu o vzájomnej spolupráci ohľadom štúdia a rozvoja vodných zdrojov ma rieke Paraná, ktorá vymedzuje hranicu medzi týmito dvoma štátmi. Roku 1973 potom podpísali vzájomnú zmluvu, že teda tú elektráreň už konečne postavia. Obsahom zmluvy bolo, že všetko na priehrade sa musí deliť rovným dielom, ešte aj direktorov tu majú dvoch :) Vlastnikom Itaipu priehrady sa tak stala spoločnosť Itaipu Binacional vlastnená z polovice Brazíliou a z polovice Paraguajom. 8 rokov nato sa v elektrárni roztočila prvá turbína.
Zo zaujímavostí stojí za zmienku, že zo zaplavených oblastí nemuseli vysídliť veľa ľudí, pretože sa tam nachádzali zväčša farmy a za odškodné si obyvatelia (asi 10 000 rodín) mohli kúpiť desaťnásobne väčšie pozemky na severe Brazílie. V porovnaní s milionmi vysídlených ľudí z činskych Troch údolí mi to príde ako ekologická stavba. Brazília však musela kvôli tejto stavbe zrovnať so zemou park Guaira a jeho vodopády s dovtedy najväčším prietokom vody na svete. Naviac má priehrada vybudovaný 10 km kanál určený pre migráciu rýb. Ďalšou zaujímavosťou je, že aj pri tak vysokom výkone elektráreň pokrýva asi 17% spotreby el. energie Brazílie a 100% spotreby Paraguaja. Takže výsledkom je, že Brazília potom nakupuje elektrinu od Paraguaja z ich "vlastnej" elektrárne :) Vtipné na tom je, že paraguajská časť funguje na 50 hertzoch a brazílska na 60, takže tú elektrinu musia naspať konvertovať :) Až tak vtipne to ale nevynieva, keď si človek uvedomí, že v roku 2023 už Paraguaj nebude zmluvne viazaný predávať Brazílii žiadnu elektrinu, takže musí byť sebestačný. Ďalšim zaujímavým faktom je, že voda z neďalekých gigantických vodopádov Iguacu (o ktorých bude mimochodom ďalší príspevok :) by stačila na poháňanie len dvoch z 20 generátorov :)
Pár zaujímavých štatistík:
výška priehrady: 196 metrov
dĺžka rezervoáru: 170 km
Prietok vypúšťacej časti: 62 000 m3/s (vypúšťajú ňou prebytkovú vodu, avšak len párkrát do roka) Iguacu má túto hodnotu niekde na hodnote 1700
Počet generátorov 20 x 700 MWh (2 sú vždy v kľudovom režime)
Ročný výkon: 98.6 TWh, wau
Itaipu priehrada je vskutku monumentálne veľdielo inžinierstva. Na prehliadke som mal ústa otvorené dokorán približne každých 5 minút :) A nebolo to veru od únavy... ;)
Už zajtra si povieme niečo o tom, ako Tomi nabalil 3 Brazílčanky rovno v srdci vodopádov Iguacu, milé deti ;)
Nakoniec som to stihol. Vďaka Ayrton!
Rezervoár vyzeral byť na prvý pohľad väčší ako Šírava. Ale fakt len o kuščičok... ;D
Vo vnútri elektrárne, pohľad do cca 100 m hĺbky :)
Riadiaca miestnosť, v ktorej majú všetko rozdelené na brazílske (vľavo) a paraguajské (vpravo) Ešte aj obrazovky :)
Miestnosť nad generátormi. Presne ako vo finálnej scéne z filmu Indiana Jones, keď odkladajú stratenú archu do najväčšej miestnosti na svete. Táto v Itaipu je však väčšia ;)
Tak tento jeden šrácko dodáva 1,5x viac elektriny ako jeden reaktor Mochoviec :) Celkom hukot! Stál som asi 5 metre od neho...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára