Po prílete do Brazílie som bol hneď hodený do veľkej vody :) Sao Paulo je najväčšie mesto južnej hemisféry a musím povedať, že je to celkom divočina :)
Prvý kultúrny šok: križovatky :) Chodci tu chodia na červenú no problemo. Na svetelných križovatkách v drvivej väčšine nie sú svetlá pre chodcov a tak sa riaď pravidlom: Teraz! :) To znamená buď, ak domáci vykročí prvý, alebo nie je žiadne auto naokolo, alebo autá, ktoré idú rovno a preťali by ti cestu, majú červenú, alebo len tak, šup ho tam a sme doma :)
Druhý šok, značenie ulíc. Autobus ma vyhodil na avenida Paulista, možno najdynamickejšej a najrušnejšej ulici v Sao Paulo. Na rohoch budov však neboli žiadne nápisy! Tak som si brouzal hore dole Paulistou, ktorá v čase obeda a večera pripomína Manhattan :) a hľadal rua Haddock Lobo. Po chvíli som dekódoval pattern miestnej magistrály: Na stredovom páse oddeľujúcom pruhy sú všade totemy s nápisom av. Paulista, niektoré z nich však mali aj iné nápisy! :) Keď som potom odbočil (samozrejme zle :D), tak som zistil, že Brazílčania majú jednu príjemnú vec - na rohu malých ulíc je značka a názvom ulíc a dokonca aj s rozsahom čísel! :) Škoda, že sa mi rozpadlo koliesko na kufri, keď som to zistil a musel ťahať kufor ešte pekný kúsok naspäť. (mami neboj, koliesko sa stále kotúľa, akurát to trošku vibruje B-)
Tretí, už ani nie šok: až vás vidí taxikár, že máte pri sebe kufor, začne na vás trúbiť/húkať/blikať, či nechcete odvoz. Čo je trošku nepochopiteľné, že to na vás skúšajú aj keď stojíte na zástavke autobusu na letisko :)
Štvrtý rozdiel: Na pozdrav sa tu ľudia objímajú :) Aj chlap ma tu už objal a to nebol gay a videl ma tak 20 minút :) (Pre úplnosť dodám, že ani ja nie som (nič proti nim). Každý deň sa vždy zadrbem minimáne olejom, keď nie benzínom, herkulesovsky zmontujem poličku a svojej žene dám poriadny preplesk. no ale to už tuším zase odbieham... :D Jednoducho mi toto objímanie pripomenulo scénu z Borata, ako Newyorčania neboli pripravení na jeho: Hello, ma nejma Bora, I nu in tawn :* Na chvíľu som prosto ostal v kultúrnom šoku... :)
Prekvapenie piate: Autá v Sao Paulo nemajú farby a sú čiernobiele. Vážne! Buď čierne, biele, alebo strieborné. Keď vidíte 2 červené autá vedľa seba je to najskôr prehliadka hasičských vozov :) Modré auto som tu hádam ani nevidel a zelená farba už ani neviem ako vyzerá nebyť všadeprítomných brazílskych vlajok ;)
?Šok? č 6: Všade sú tu brazílske vlajky. Nepreháňam, všade :) Tu je futbal náboženstvo, každé druhé okno (a možno nepreháňam, ak poviem 2 z 3) má brazílsku vlajku. Neexistuje obchod, kde by chýbala, auto/motorka, ktorá by ju nemala :)
Siedmy šok: v metre vám turniket zožerie lístok a cestujete bez neho :) ak však prestupujete na bud, vráti vám ho :) Najprv som si myslel, že to len ja som taký blbec, že mi to ten stroj zožerie. Pri východe ma už oblieval pot a rozmýšľal ako preskočím turnikety v metre a metro-strážca ma prichytí a zavrie do brazílskeho väzenia (inak aj to som tu už videl :) Oddýchol som si však celkom rýchlo, týpek predomnou tieť nestrkal nič do stroja keď odchádzal zo stanice... :D
Ôsmy hlavozastavovač: na palacinku z mandžioky nepotrebujete ani vodu ani mlieko. Len šup na panvicu!
Číslo deväť: Džúsy! Od výmyslu sveta a za cenu piva u nas doma. A rovno pol litra! :D
10.: Na letisku sem tam nepouživate bus ani chobot, keď idete z gate-u do lietadla, ale musíte si to odkráčať po modrom páse :) I keď, nie je to tak dávno, čo sme to v Košiciach mali rovnako... ;)
11.: Brazília je krajina priepastných rozdielov. Hneď po príchode som pri hladaní hostelu videl luxusný FIFA hotel a naproti nemu cez ulicu dvojicu bezdomovcov spiacoch na chodníku :(
toto je este vynimka
vlajocky everywhere
:(
tu som mal skoncit po tom preskoku turniketu. Nastastie mi typek ukazal cestu :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára