Po skončení prehliadky Itaipu som si povedal, že už by asi aj bolo načase prestať míňať reále ako na bežiacom páse a trošku sa uskromniť :) A tak som vytiahol svoj megakufor zo skrinky, ktorú mi zapožičali "iba" za 16 reálov a pobral sa s mojiím krívajúcim kufíčkom na autobus. Ten ma za niečo menej než 3 reále doviezol na stanicu. Paráda, Tomi, konečne si dačo aj ušetril! :))))
Na stanici to bola ale zase raz divočina :) Žiadna mapa miestnej dopravy, ba dokonca ani zoznam zastávok tej ktorej linky. Na asi 100 metrovom nástupišti sa každú chvíľu zjavil nejaký nový bus. Zväčša zastavovali náhodne, kde sa im zachcelo, takže splašení ľudia pobehovali s batožinou hore dole, aby našli svoj bus a ja som samozrejme nebol výnimkou :) Keďže taxán neprichádzal do úvahy a nemal som stiahnuté mapy do GPS, tak mi zostávalo jediné, spýtať sa miestnych. Tí ma nasmerovali na 120ku, čo chodí na letisko. Z mobilu som sa snažil vyhrabať smer ku hotelu a podarilo sa: je to za McDonaldom :) No paráda! To som presne potreboval vedieť! A čo tak uviesť Tomimu zastávku??? Po chvíli premýšlania som to vzdal a riskol 120ku :) Kukal som z okna jak divý, autubus neoznamoval absolútne žiadne zastávky (možno preto, že žiadne mená na nich nie sú!) Po pár zastávkach, tradá! McDonalds! Dúfam, že tu v tomto stvrťmiliónovom meste je len jeden :))) Potom už len stačilo využiť znalosť značenia ulíc a Tomi si konečne mohol oddýchnuť na hosteli :) Cesta z priehrady stála iba 2,85, pretože keď prestupujete na hlavnej stanici, máte prestup zadara :)
Tak, a už poďme na vodopády :)
Meno vodpoádov Iguazu pochádza z indiánskeho "y" (voda) a "ûasú" (veľký). Legenda vraví, že boh mal v pláne zobrať si za ženu smrteľníčku Naipí, ktorá mu však chcela utiecť s ďalším smreteľníkom Tarobá na kanoe. V hneve, boh preťal rieku a vytvoril tak vodopády odsudzujúc zaľúbencov do večného zatratenia.
Objavenie vodopádov dobyvateľmi sa datuje na rok 1541. Vodopády Iguazú sa nachádzajú na rovnomennej rieke asi 20 km južne od mesta Foz do Iguacu. Ich väčšia časť patrí Argentíne, menšia Brazílii. Vodopády sa začínajú 2,7 km dlhou hranou, po ktorej steká voda a vytvára ďalšie vodopády a karatakty, ktorých celkový počet sa pohybuje od 150-300 v závisloti od množstva pretekajúcej vody. Výška vodopádov sa pohybuje od 60-82m, najvyšším z nich je diablovo hrdlo (Garganta do Diabo), ktorým preteká približne polovica prietoku rieky a ktoré rozdeľuje vodopády v pomere 80:20 pre Argentínu :) v sprievodcoch sa hovorí, že obe strany majú niečo do seba. Argentínska je pochopiteľne väčšia a viac dobrodružnejšia. Brazílska strana je časovo menej náročná, zato však ponúka nádherné panorámy. Keďže som bol vo Foz len jeden celý deň, váhy zavážili na brazílsku stranu :)
Autobus č. 120 od zastávky, nazvime ju McDonald :), šiel rovno až ku parku. Čo je na týchto autobusoch celkom sranda je, že ak dáte vodičovi signál na zastavenie, tak vám zastaví pomaly aj uprostred poľa :) V momente signálu započne vodič dve veci súbežne: brzdenie a otváranie dverí. Možete si tipnúť, ktorá činnosť skončí ako prvá :) Jazda autobusom potom trošku naberá na grádoch, cestujúci má možnosť zahrať sa na drsoňa a môže si vyskočiť za jazdy ako Bruce Willis :) Alebo si len počká, až autobus zastaví, a vystúpi normálne ;) Tomi! Zase raz odbiehaš! Vodopády!!! Okej, okej... :)
Autobus nás vysadil rovno pred vstupom do národného parku Iguazú. Cestou ku pokladniam ma oslovil neuveriteľne milý postarší pán. Tak trochu mi pripomínal Morgana Freemana, a kebyže som režisér, určite ho obsadím vo svojom filme :) Dokonca aj vedel, kde je Slovensko. Snažil sa ma upútať na jazdu loďkou pod vodopády. Už-už som aj bol nalomený, lebo ťažko bolo odolať takému sympaťákovi. Vraj keď si kúpim výlet loďkou, dostane veľkú coca-colu :) Po tom, čo mi prezradil cenu 170 realov (60eur) mi bolo ľúto, že ju nedostane a mal som strašnú chuť, mu ju kúpiť len tak :) Už len za ten výkon!
Vstup do parku obkolesujúceho vodopády stojí 40 reálov. Po zaplatení idete na autobusovú ministanicu vedľa, kde funguje kyvadlová doprava až ku vodopádom. Autobus ide asi 5 km, po ceste sú rozmiestnené rôzne zastávky, ktoré vedú k dodatočným atrakciám ako zoo, safari, člnkovanie, lodičky popod vodopády a podobne. Autobus je dvojposchodový, vrchné poschodie nemá presklené okná, takže si človek môže užívať brazílskej džungle a vánku naplno :) na to, že je zima, je tu príjemných 20+ stupňov a svieti slnko, takže sa nám Tomij aj trošku opáli a domov príde snědý jak Italián :) a možno to bude len červený jak Indián, ako to u mňa býva dobým zvykom :)
Autobus (už to slovo spomínam až príliš, ja viem, ale keď ja mám asi nejakú autobusovú obsesiu alebo čo.. :D a to som ešte nezačal s lietadlami, no veď počkajte!... :D ) nás vysadil při začiatku asi 1,5 km dlhej vyhliadkovej trasy. Tá vedie cez džungľu na vrchole strmej rokliny nad mohutnou riekou Iguazú. Čochvíľa narazíte na vyhliadku, ktorých wau efekt sa stupňuje. Na nich vás čakajú taktiež zástupcovia miestnej fauny, malé medvedíky/mravenčiare, no neviem to presne klasifikovať, ale asi to nebude ríša Plantae :) skúste sami poďla foto ;) Tieto zvieratká úplne stratili plachosť a motajú sa vám pod nohami, takže o zaujímavé videá s nimi nie je núdza :) Taktiež tu poletuje množstvo motýľov. Jednému Amíkovi tu pri čakaní v rade na vyhliadku pristál úžasný motýľ rovno ma ruke, tak bude mať nádherné makro fotky do zbierky. Ja som si ruky do medu nenamáčal, takže ja podobné úlovky mať nebudem... :) Čím ďalej postupovala moja cesta džungľou, tým viac som mal ústa otvorené dokorán a z vyhliadok sa mi nechcelo odchádzať. Toľká krása... Čo bola trošku smola bolo, že v ústí vodopádu sa tvorili zrážky, takže často bol výhľad z nižších poloh zastretý oblakmi. Zakaždým sa však tvorila efektná dúha ;) V deň mojej návštevy bola úroveň prietoku jedna z najvyšších (historický rekord namerali minulý mesiac), a tak som sa mohol kochať pohľadmi na viac vodopádov ako normálne :) Paráda!
A potom to prišlo. Finále! Asi 100 metrový mostík kľukatiaci sa nad veľkou kaskádou pod obrovským vodopádom. Tesne pred ním predávali prišiplášte tuším za 12 reálov. Tomi s nimi ale vybabral a mal po ruke vlastný :) Zanedlho ale zistil, že možno tak trochu vybabral aj so sebou, pretože jeho pršiplášť mal zapínanie vpredu a kapucňa veľmi nedržala :) Ale tak čo, lepší nejaký ako žiadny :) Na mostíku prší zboku, od vodopádov, takže keď vašemu pršiplášťu dole chýba gombík, budete mať mokré kraťasy :) Výhľad rovno sponad hladiny na tú tečúcu masu vody je dychberúci. Tak reku, keď už som preletel pol sveta, možno by nebolo odveci dať si tu jednu foto. Môj zrak spočinul na troch nefalšovaných Brazílčankách :) Could you make a foto of me? Yeeeees, fotooooo! Tak si jedna zobrala foťák do ruky a ďalšie dve sa postavili okolo mňa :) Hm, no dobre, asi vyzerám sympaticky :) Jeden cvak, zmena, druhý cvak :)) Ou jeé, fotenie do časáku s Brazílčankami. Tomi, usmievaj sa! :))) Selfieeee, cvak, no paráda, si hviezda Tomi :) Brazílčanky boli po fotení celé mokré :) Ja len tak čiastočne... B-)
Po vzrušujúcom fotení som vystúpal do výšin :) Nebojte sa, netočila sa mi hlava, ani som ju nemal v oblakoch. To som len použil výťah, aby som sa dostal na panoramatickú vyhliadku ;) Cvak! Cvak! Ešte jedna selfie, cvak! Tomi si hviezda, poznajú ťa už aj v Brazílii :) Ešte sa pokukaj na ten výhľad:
Z vodpoádov moje kroky smerovali do Parque des Aves, najväčšieho parku s vtáctvom v Južnej Amerike, aby som spoznal vtáčiky, čo po Brazílii lietajú. Tentokrát som nepoužil autobus, lebo to bolo fakt blízko ;)
Momentálne sedím na letisku v Sao Paulo čakajúc na lietadlo do Brasílie, kde si pozriem naživo na štadióne, ako bude brazílske mužstvo bojovať o srdcia svojich fanúšikov po včerajšej najhoršej porážke v histórii semifinále majstrovstiev sveta. 7:1 :( to bola nakladačka :((( Mineirazo...
Mením si status na lietadielko a odpájam sa :)
Vodopády Iguazú z panoramatickej vyhliadky. :-O
Argentínska časť vodopádov z prvej vyhliadky.
Zvieratko.
Tomi, si hviezda! Američan ulovil motýľa, ty však Brazílčanky! :)
Dychberúci pohľad do údolia vodopádov.
Aj motýľovi som dal profilovku, aby sa nepovedalo... :)
